Nový slovenský knižničný zákon
Kľúčové slová: knižnica, knižničný systém, knižničný zákon, práva a povinnosti, zriaďovateľ a zakladateľ knižnice
Summary: The contribution describes the essential contents and the efficiency of the new act on libraries, drawing attention to the main points relating to the rights and legal duties specified for the libraries of the library network of the Slovak Republic and for the establishers and founders of libraries; focus of the operating regulations accompanying the act.
Keywords: library, system of libraries, library act, rights and duties, establisher and founder of a library
Mgr. Monika Lopušanová / Ministerstvo kultury SR (Ministry of Culture of the Slovak Republic), Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava, Slovenská republika
Po 14 rokoch uplatňovania zákona č. 183/2000 Z. z.1 o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov, jeho troch novelách, po nástupe nových moderných informačných a komunikačných technológií do knižničných činností, z dôvodu právneho zjednocovania pravidiel v oblasti nastavenia správy a ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva a z potrieb aplikačnej praxe vzišla požiadavka novej právnej úpravy knižničného zákona v Slovenskej republike.
Nový knižničný zákon v Slovenskej republike – zákon č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. (ďalej len „knižničný zákon“) nadobudol účinnosť 1. júla 2015.
Predmet úpravy a pojmy
Knižničný zákon sa vzťahuje na knižnice, ktoré vykonávajú knižnično-informačné služby a súčasne sú evidované v zozname knižníc, ktorý vedie Ministerstvo kultúry SR (ďalej len „ministerstvo kultúry“). V prípade ochrany písomného dedičstva Slovenskej republiky sa jeho zákonná úprava rozšírila okrem knižníc aj na všetkých vlastníkov alebo správcov vzácnych písomných dokumentov (okrem archívnych dokumentov) bez ohľadu na to, či dokument alebo fond bol spracovaný ako súčasť knižničného fondu.
V prípade pojmového aparátu sa precizovali zavedené a zaužívané pojmy a zaviedli do právneho systému pojmy používané v odbornej knihovníckej praxi. Pojem „knižničný dokument“ bol vymedzený bez ohľadu na formu (súčasťou vymedzenia je aj digitálna forma), zaviedli sa pojmy elektronický informačný zdroj, či elektronická zbierka. Knižničný zákon zadefinoval aj rozsah výkonu odborných knižničných činností ako systému nadväzujúcich odborných výkonov, ktoré robia knižnicu knižnicou.
Práva a povinnosti
Nastavenie práv a zákonných povinností je dôležitou podstatou každého zákona. Práva a povinnosti zriaďovateľov a zakladateľov knižníc boli upravené podľa požiadaviek z aplikačnej praxe. K zavedeným (ide o práva a povinnosti zabezpečujúce základný chod knižnice) ako nové bolo dané oprávnenie požiadať o odborné usmernenie knižnicu s celoštátnou metodickou pôsobnosťou, pričom ich zoznam je uvedený v prílohe knižničného zákona (keďže prax ukázala, že nie vždy zriaďovateľ a zakladateľ knižnice vedel identifikovať, s kým môže komunikovať pri riešení detailov zamerania a špecializácie knižnice).
Novými povinnosťami zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice je súčinnosť pri štátnom odbornom dohľade a kontrole a povinnosť rešpektovať stanovisko ministerstva kultúry v prípade zrušenia vedeckej knižnice a regionálnej knižnice alebo zlúčenia tohto typu knižnice s inou knižnicou. Nevyžiadanie stanoviska od ministerstva kultúry ako prípadnej špekulatívnej alternatíve zo strany zriaďovateľa alebo zakladateľa vedeckej alebo regionálnej knižnice znamená, že úkon zlúčenia lebo zrušenia knižnice bude neplatný.
Práva knižnice sa rozšírili o oprávnenie vytvárania pobočiek po písomnom súhlase zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice, ale hlavne – knižničný zákon sa stal tzv. osobitným zákonom, na základe ktorého môžu knižnice spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby. Knižnice môžu viesť zoznam osobných údajov aktívnych používateľov, ktoré ako prevádzkovatelia informačných systémov môžu spracovávať na účel zabezpečenia záväzkovoprávneho vzťahu vypožičiavania dokumentov a poskytovania knižničnoinformačných služieb v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Povinnosti knižnice sú dané typom knižnice (každý typ knižnice má svoj okruh zamerania, pôsobnosti a úloh) a z vymedzenia odborných knižničných činností. Knižnice majú povinnosti pri doplňovaní, odbornej evidencii a spracovaní, revízií a vyraďovaní, ochrane knižničného fondu, poskytovaní knižnično-informačných služieb a tiež pri ochrane a správe historického knižničného dokumentu alebo historického knižničného fondu.
Samozrejme povinností sú kontrolovateľné a pri mnohých z nich je ich vymožiteľ-nosť znásobená stanovením pokuty.
Knižničný systém
Knižnice, ktoré tvoria knižničný systém, sa členia podľa zamerania, pôsobnosti a úloh. Pôsobnosť knižníc je vymedzená územne, t. j. napr. celoštátna, krajská, regionálna a pod., a inštitucionálne. Novým typom knižnice podľa charakteru vnútro-inštitucionálnej pôsobnosti je inštitucionálna knižnica. Ide o knižnice úradov, ústavov, firemné knižnice atď., pri ktorých nie je podstatné vymedziť sa územne.
Knižničný zákon ponechal kategorizáciu knižníc knižničného systému podľa medzinárodnej odbornej terminológie, zaužívanej typológie knižníc v Slovenskej republike a tradície ich budovania (členenie je na národnú knižnicu, vedecké, akademické, verejné, školské a špeciálne knižnice). Pri začleňovaní knižnice do knižničného systému je dôležité, aké funkcie plní, aký má knižničný fond a v akom rozsahu poskytuje knižnično-informačné služby pre svojich používateľov. V prípade Slovenskej národnej knižnice, vedeckej knižnice a regionálnej knižnice je knižničným zákonom ustanovené ich zriaďovanie iba ako právnických osôb, keďže sú to knižnice, ktoré tvoria hlavnú os pokročilých knižnično-informačných služieb pre verejnosť bez obmedzenia.
Zriaďovateľ alebo zakladateľ knižnice má právo operatívne definovať v základných dokumentoch knižnice aj ďalšie činnosti a funkcie, ktoré má knižnica zabezpečovať, tieto činnosti však musia byť v rozsahu pôsobnosti knižnice.
Slovenská národná knižnica je definovaná ako základný prvok knižničného systému. Samostatný paragraf knižničného zákona definuje jej poslanie a hlavné úlohy tak, aby svoju činnosť vykonávala ako národné knižnice v iných krajinách vo vzťahu k budovaniu a odbornému spracovaniu národného konzervačného knižničného fondu, ale aj ako vrcholná a odborná autorita vo vzťahu k potrebám celého knižného systému. Rozsah tzv. štandardných funkcií Slovenskej národnej knižnice (konzervačná ochrana, budovanie knižničného fondu, odborné spracovanie, správa a sprístupňovanie súborného katalógu a poskytovanie knižnično-informačných služieb) vychádzal z výstupov Stálej komisie sekcie národných knižníc IFLA.
Postavenie vedeckých knižníc vymedzil knižničný zákon ako dôležitých knižnično-informačných inštitúcií, ktoré bez obmedzenia poskytujú knižnično-informačné služby verejnosti. Vedecké knižnice saturujú tie oblasti poznania, pre ktoré je informačné zabezpečenie nevyhnutné (veda, technika, inovácie, vzdelávanie a pod.) a dostupnosť odborných informácií je garantovaná aj z hľadiska ich územnej dostupnosti, keďže sú situované ako v Bratislave, tak na strednom i východnom Slovensku.
Akademická knižnica má vymedzené funkcie a úlohy, ktoré v rámci svojho zamerania zabezpečuje pre univerzitu, vysokú školu a fakultu a medzi jej nové úlohy patrí informačné vzdelávanie používateľov.
Verejná knižnica má úlohy definované najmä s ohľadom na domáce podmienky vývinu tejto siete knižníc a na medzinárodné dokumenty (Manifest UNESCO o verejných knižniciach z roku 1994, Smernica IFLA pre služby verejných knižníc z roku 2010, Návrh odporúčaní pre knižničnú legislatívu v Európe Rady Európy – Výboru pre kultúrnu spoluprácu). K novým úlohám a funkciám verejných knižníc boli dané ich úlohy ako komunitného centra a funkcie školskej knižnice (verejná knižnica bude plniť aj úlohy školskej knižnice v rozsahu a za podmienok určených zriaďovateľom).
Školské a špeciálne knižnice majú len precizované úlohy vzhľadom na aplikačnú prax, pričom školskej knižnici je tiež umožnené prevziať a plniť funkciu obecnej knižnice a vyriešiť tak duplicitu ich financovania a činnosti napr. v malej obci.
Odborné knižničné činnosti
Knižničný zákon explicitne uvádza, ktoré odborné činnosti robia knižnicu knižnicou. Ide o doplňovanie knižničného fondu, jeho odbornú evidenciu a spracovanie, revíziu a vyraďovanie, organizáciu, uchovávanie a ochranu knižničného fondu a poskytovanie knižnično-informačných služieb. Predtým boli činnosti knižnice roztrúsené v texte zákona, teraz majú presné zákonné vymedzenie v rozsahu zákonných povinností pri ich výkone.
V prípade doplňovania knižničného fondu je zachovaná jeho systematickosť a odbornosť, zohľadnené zameranie a špecializácia knižnice, vylúčenie akéhokoľvek vplyvu (aj tzv. iného vplyvu, napr. uprednostňovaním istého typu literatúry pri doplňovaní) a bola daná povinnosť knižnice s konzervačným fondom odpovedať (či kladne, či záporne) na ponuku knižníc v prípade vyradeného knižničného dokumentu alebo knižničného dokumentu zrušenej knižnice.
Základné pravidlá vedenia odbornej evidencie a spracovania knižničných dokumentov sú vymedzené zákonom a bol definovaný ich výkon. Knižničný zákon už priamo upravuje, že na nakladanie s knižničným fondom sa nevzťahujú právne predpisy upravujúce majetok štátu, vyšších územných celkov ani obcí, a tiež, že knižničný fond nepodlieha inventarizácií podľa zákona o účtovníctve.
Termíny vykonania komplexnej revízie (lehoty sú: 5, 10, 15 rokov) a rozsah revidovaného knižničného fondu (do 50 tis., do 100 tis. a nad 100 tis. knižničných dokumentov) boli upravené podľa kompromisu požiadaviek z aplikačnej praxe knižníc a základné povinnosti vyraďovania knižničného dokumentu a povinnosti knižnice spojené s ochranou knižničného fondu boli zavedené priamo do knižničného zákona.
Knižnično-informačné služby sú definované ako služby vo verejnom záujme a ich redefinovanie bolo nevyhnutné s ohľadom na nástup nových informačných a komunikačných technológií v knižniciach a na nové formy sprístupňovania a poskytovania knižnično-informačných služieb. Práve táto najdynamickejšia oblasť si vyžiadala definovanie nových pravidiel a spresnenie spôsobu sprístupňovania knižničných dokumentov bez ohľadu na ich formu. Knižničný zákon teda upresňuje spôsob sprístupňovania knižničných dokumentov bez ohľadu na ich obsah a formu. Súčasťou knižnično-informačných služieb boli zadefinované aj edičné aktivity, kultúrne, výchovno-vzdelávacie podujatia a pod. Knižničný zákon ponechal zákonné vymedzenie knižnično-informačných služieb, ktoré sa poskytujú bezplatne (zlá sociálna situácia používateľa ho nemôže obmedzovať v práve na informácie), a ktoré za primeranú úhradu. Vzhľadom na špecifickosť niektorých služieb, knižničný zákon umožňuje požadovať (nie je to povinnosť, iba právo) od používateľa primeranú úhradu vynaložených finančných prostriedkov. Z hľadiska poskytovania knižnično-informačných služieb je dôležité, že knižnica je v zásade povinná svoj knižničný fond sprístupniť. Obmedzenia (napr. požičiavanie dokumentov mimo priestorov knižnice, čas výpožičky, forma sprístupnenia dokumentu alebo obmedzenie sprístupnenia dokumentu s nevhodným alebo nelegálnym obsahom a pod.) musí byť upravené v knižničnom a výpožičnom poriadku.
Pravidlá poskytovania medziknižničnej výpožičnej služby a medzinárodnej medzi-knižničnej výpožičnej služby, vrátane určenia národných ústredí a ich povinnosti určiť podrobnosti ich poskytovania na Slovensku sú novým ustanovením v knižničnom zákone. V rámci Slovenskej republiky je služba medzi knižnicami definovaná ako bezplatná, knižnice si ju poskytujú recipročne, aby eliminovali administratívnu záťaž pri jej zúčtovaní, ktorá by bola vyššia ako možný príjem zo služby a používateľ hradí iba nevyhnuté náklady, ktoré z tejto služby pre knižnicu vzniknú.
Ochrana písomného kultúrneho dedičstva, vývoz a dovoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu
Ministerstvo kultúry vyhlasuje vo verejnom záujme a z dôvodu ochrany národného písomného bohatstva za historický knižničný dokument taký dokument a za historický knižničný fond taký súbor dokumentov (okrem archívnych dokumentov, ktorých ochrana je vymedzená archívnym zákonom), ktoré majú osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu (napr. vzácny rukopis, stará a vzácna tlač do roku 1830, slovacikálny dokument alebo fond do roku 1918, významný slovacikálny dokument alebo fond bez časového ohraničenia) alebo priamy vzťah k významným osobnostiam alebo historickým udalostiam. Vyhlásenie za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond je ekvivalentom systému ochrany hnuteľných kultúrnych pamiatok.
Z dôvodu ochrany je zakázaný trvalý vývoz a umožnený len dočasný vývoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu. Dočasný vývoz historického knižničného dokumentu a historického knižničného fondu je možný iba na prezentačný, vedecko-výskumný, študijný, reštaurátorský a konzervátorský účel a môže trvať maximálne dva roky, takisto sú dané zákonné povinnosti pred dočasným vývozom (uzatvorenie výpožičnej zmluvy) a kontrola pri spätnom dovoze. Tieto pravidlá sú nastavené rovnako ako pri iných hnuteľných predmetov kultúrneho dedičstva, napr. v prípade zbierkových predmetov.
Sankcie
Aby vymožiteľnosť knižničného zákona bola zaručená, boli stanovené sankčné opatrenia za porušenie povinností, ktoré vyplývajú pre fyzickú osobu (priestupok), právnickú osobu a fyzickú osobu-podnikateľa (iný správny delikt). Výška pokút je diferencovaná podľa závažnosti porušenia zákona a môže byť udelená od 700,- € až po 50.000,- €. Odporúčam knižniciam a ich zriaďovateľom alebo zakladateľom dopodrobna sa oboznámiť s ich vymedzením.
Vykonávacie predpisy na vykonanie knižničného zákona
Knižničný zákon predpokladá prijatie iba dvoch vykonávacích predpisov. Jedným je vykonávací predpis upravujúci podrobnosti o spôsobe vedenia odbornej evidencie, revízii a vyraďovaní knižničného fondu v knižniciach. Ten má stanoviť pravidlá pri správe knižničných dokumentov bez ohľadu na ich obsah a formu, teda ako v tlačenej forme, tak v prípade elektronických kníh a elektronických periodických publikácií, ktoré zdigitalizovala knižnica alebo tieto dokumenty získala v digitálnej forme prostredníctvom trvalého prístupu, či iných súčastí elektronickej zbierky.
Druhým vykonávacím predpisom je vykonávací predpis o spôsobe úhrady odmeny nositeľom práv za rozširovanie predmetov ochrany vypožičiavaním v rozsahu udelenej licencie a jej rozsahu. Je to vykonávací predpis, na základe ktorého Slovenská národná knižnica uzatvára hromadnú licenčnú zmluvu (za celý knižničný systém) na rozširovanie predmetov ochrany vypožičiavaním (za výpožičky) realizovaným prostredníctvom knižničného systému s príslušnou organizáciou kolektívnej správy a uhrádza odmeny nositeľom práv (autorom).
Nový slovenský knižničný zákon (.pdf)
LOPUŠANOVÁ, Monika. Nový slovenský knižničný zákon. Knihovna: knihovnická re vue. 2016, 27(1), 74–92. ISSN 1801-3
