DROBÍKOVÁ, Barbora et al. Teoretická východiska informační vědy: využití konceptuálního modelování v informační vědě. Vydání první. Praha: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 2018. 136 stran. ISBN 978-80-246-3716-7.

Teoretická východiska informační vědy: Využití konceptuálního modelování v informační vědě

To je názov a podnázov 136 stranovej odbornej publikácie, ktorej autormi sú: Barbora Drobíková, Radka Římanová, Jiří Souček a Martin Souček. Vydala ju v roku 2018 Univerzita Karlova v Prahe.

Ambíciou a cieľom autorov je prispieť k formovaniu teoretických východísk informačnej vedy v Českej republike a nadviazať tak na tradície a predchádzajúcu generáciu českých odborníkov (M. Königová, A. Merta, R. Vlasák, J. Cejpek). Podstatu svojho prístupu vidia v tom, že k teoretickým východiskám informačnej vedy pristupujú prostredníctvom uplatnenia metódy konceptuálneho modelovania. Tento prístup považujú za netradičný a inovatívny.

Jednotliví autori publikácie pôsobiaci v Ústavu informačních studií a knihovnictví FFUK (ÚISK) sú známi odborníci v odbore knižničná a informačná veda a štúdiá (Library and Information Science, LIS).

Vzhľadom na potreby univerzitného vzdelávania a osobné preferencie majú títo odborníci už viacročné pedagogické, vedecké a publikačné skúsenosti. Každý z nich má určitú špecializáciu a orientuje sa na určité disciplíny LIS (informačná veda, bibliografia, katalogizácia, organizácia a riadenie procesov a služieb, logika, databázy, sémantika, dátové modely, systémové inžinierstvo, infometria, bibliometria... ). Do danej publikácie prispel každý z autorov zo svojho pohľadu. Spája ich názor, podľa ktorého je možné chápať metódu konceptuálneho modelu ako variant axiomatickej metódy pre potreby humanitných a sociálnych vied, teda aj pre informačnú vedu. Považujú za overené, že metóda konceptuálneho modelovania je základnou metódou informačnej vedy.

V siedmich kapitolách sa pokúšajú vymedziť jadro informačnej vedy. Kľúčový pojem informácia chápu predovšetkým v kontexte paradigmy informačný obsah – dokument. Vysvetľujú pojem informačné univerzum a tvrdia, že vhodným nástrojom pre štúdium in formačného univerza je tiež autormi preferovaná metóda konceptuálneho modelovania.

Metódu konceptuálneho modelovania najprv študujú na jednoduchom modeli knižnice a pre mňa prekvapujúco tiež na modeli CERIF (Common European Research Information Format), ktorý slúži ako štandardný európsky formát pre informačné systémy o výskume. Prekvapujúco pre mňa preto, lebo takých štandardov ako je CERIF je mnoho a viaceré z nich majú širšiu platnosť a majú bližšie k odboru LIS... (napr. niektorý štandard ISO zameraný na výmenu informácií, dátum a čas apod.). Vzhľadom na ciele práce považujem za kľúčovú inšpiráciu pre obsah publikácie model FRBR, pričom aj autori správne tvrdia, že model FRBR je pre nich základným východiskom.

Centrálnym pojmom je pre autorov model informačného univerza, pričom za základ informačného univerza považujú model sémantického zobrazenia obsahu informácie s použitím jazyka formálnej logiky.

Knihu hodnotím kladne z viacerých dôvodov. 1. Kniha je výsledkom spolupráce odborníkov rôzneho zamerania (špecialisti z LIS, knihovník, matematik, systémový analytik). Preto vysoko hodnotím schopnosť autorov vytvoriť tím a usilovať sa o spoločný pohľad na informačnú vedu. Spolupráca je potvrdením trendu scientizácie LIS a medzidisciplinárneho prístupu k informačnej vede. 2. Kniha na primeranej úrovni poskytuje výklady, vysvetlenia a poznatky pre potreby univerzitného vzdelávania v rámci ÚISK na Karlovej univerzite v Prahe. 3. Kniha prináša tvrdenia, ktoré potvrdzujú význam využitia metódy konceptuálneho modelovania, teda štrukturálnej analýzy v informačnej vede, resp. v LIS.

Popri všetkých pozitívach si dovoľujem upozorniť aj na niektoré problémy, spojené s obsahom knihy, ako aj s tvrdeniami autorov a s celkovým prístupom autorov k téme knihy.

Najprv otázka novosti. Je pochopiteľné, že každá generácia informačných vedcov a špecialistov sa usiluje o to, aby si vytvorila svoju predstavu o odbore záujmu v určitom čase. Tak je to i v tomto prípade. Vo vede, podobne ako v iných oblastiach, je nevyhnutná kontinuita poznania. Za inovácie je potom vhodné označovať prístupy, ktoré vychádzajú z dôkladného poznania odboru a danej vedy vôbec, a to nie len v rámci jednej krajiny. Veda a vedecké poznanie totiž nemajú hranice ani národné farby, a tak je potrebné pristupovať aj k inováciám. Takže je dôležité uvedomiť si, či je niečo nové a inovatívne pre autora alebo či ide skutočne o novosť a inováciu z hľadiska vedy ako takej v nadnárodnom zmysle. V danom prípade informačnej vedy.

Ak teda autori tvrdia, že ich kniha prináša nový, iný, inovatívny, netradičný prínos do informačnej vedy tým, že metódu konceptuálneho modelovania určili za základnú metódu a teoretické východisko informačnej vedy, je namieste otázka, či to považujú skutočne za svoj originálny prínos, alebo len potvrdzujú fakt, že táto metóda sa v informačnej vede už používa desiatky rokov, a preto fakticky nejde o novosť ani inováciu. Pripúšťam, že ide o novosť a inováciu pre autorov a o vysvetlenia vhodné na didaktické účely. Napokon, v samotnej knihe je kapitola týkajúca sa FRBR, ktorá je kvalitnou aplikáciou štrukturálnej analýzy, a teda uplatnenia entitno-relačného modelovania v odbore.

Otázka pretlaku mimoodborových špecialistov. Kniha ukazuje aj na iný aspekt, ktorý je v našom odbore, žiaľ, prítomný už desiatky rokov. Ide o zásadnú vec. Ide o to, že nerozvinuté teoretické myslenie a nedostatok vedcov v našom odbore LIS vytvára priestor pre odborníkov z iných vedných odborov, napr. informatikov, matematikov a pod., ktorí pristupujú k odboru LIS bez potrebnej odbornej pripravenosti ako k priestoru, ktorý akoby bolo treba tvoriť od začiatku, takpovediac na zelenej lúke. Tradiční knihovníci a informační špecialisti často nie sú pripravení byť partnermi exaktnejšie mysliacim špecialistom z iných odborov.

Otázka nedostatku sebavedomia. Často sa zabúda na fakt, že podstatou odboru LIS sú zaznamenané informácie a poznatky, že odbor má za sebou stáročný vývoj, státisíce špecialistov, knihovníkov, bibliografov, vedcov a hlavne obrovskú inštitucionálnu základňu (knižnice, archívy, múzeá, dokumentačné centrá atd.). Ľudia v odbore o zaznamenaných informáciách a poznatkoch, o dokumentoch, ich tvorbe, získavaní, ochrane, sprístupňovaní atd. vedia všetko, sú najkompetentnejší a nechápem, prečo čakajú, že niekto z iného odboru im o tom povie viac. Koncipovať teórie mimo jadra odboru je neakceptovateľné. Ale to neznamená, že treba vylúčiť spoluprácu s inými odbormi a odborníkmi. Práve naopak. Ibaže v tomto vzťahu musia mať hlavné slovo ľudia z odboru LIS. To viem z vlastnej skúsenosti. V súvislosti s recenzovanou knihou sa „pretlak“ iných disciplín a nedostatok sebavedomia špecialistov z odboru LIS prejavuje aj v tom, že sa hovorí o „informačnej vede“ a nie o „knižničnej a informačnej vede“. Toto ukrývanie „knižničnej“ zložky nášho odboru pravdepodobne súvisí so snahou vyzerať dôležitejšie a azda aj zvýšiť akceptovateľnosť odboru v kontexte iných študijných a vedných odborov a študijných programov. Namiesto toho, aby sme pojmu „knižničná a informačná veda/štúdiá“ resp. „knižničná, informačná veda a dokumentácia“ dávali nový význam zodpovedajúci rozvoju spoločnosti a technológiám, redukujeme ho na „informačnú vedu“, v ktorej sa náš odbor stráca.

Systémovú analýzu pre dokumentový informačný systém, knižničný systém, digitálnu knižnicu apod. musí riadiť a definovať človek s kompetenciami LIS a nie informatik, ktorý je v tomto vzťahu len podriadený partner a nie naopak. A to je veľmi ťažké... Neúspešné a často „zbabrané“ projekty z okruhu informatizácie spoločnosti (na Slovensku) to len potvrdzujú. Slovom, nestačí, že sa manažment inštitúcie alebo nejaké ministerstvo dohodne na dodávkach s nejakou IKT firmou. Bez dôkladnej a kvalitnej odbornej analýzy sa úspech nedostaví. V tomto zmysle súhlasím s autormi knihy, že všeobecná vedecká metóda konceptuálneho modelovania, teda metóda štrukturálnej analýzy prvkov a vzťahov je pre odbor kľúčová, avšak nie jediná. Pokiaľ ide o metódy informačnej vedy, treba rozlišovať metódy knižnično-informačnej vedy, ktoré umožňujú plniť jej po znávaciu funkciu, ak takú má, alebo súhrn postupov, ktoré sa v nej používajú. Knižničná a informačná veda používa v rôznej miere rovnaké všeobecno-vedecké metódy ako iné vedy (indukcia, dedukcia, analýza, syntéza a pod.). Používa tiež svoje špeciálne aplikované metódy, ako kvantitatívna metóda, kvalitatívna metóda, deskriptívna metóda, komparatívna metóda, empirická metóda, informačná analýza, bibliometrická analýza, bibliografická analýza, informačný prieskum, dotazníkový prieskum, analýza používateľov knižničných a informačných systémov, štatistika výpožičiek, prehľad a pod.

Otázka konceptuálneho modelovania v metodológii odboru. V súvislosti s recenzovanou prácou pripomínam, že autor Chu (2015)¹ považoval konceptuálnu analýzu, teda konceptuálne modelovanie, modelovú výstavbu a teóriu, za teoretický prístup.

Podrobný výskum použitých metód v odbore LIS z rokov 1980–2016 zverejnený v roku 2018 ukazuje, že spomedzi desiatok metód používaných v LIS bol najpoužívanejšou metódou prieskum (33 %). Po ňom nasleduje teoretická analýza a analýza obsahu (7 % každý). Ďalšie často používané metódy zahŕňajú historickú analýzu, bibliometrickú analýzu, návrh systému a experiment. Myslím, že autori by mali vo svojej ďalšej práci zohľadniť a nanovo posúdiť, nakoľko je konceptuálne modelovanie dominantnou metódou informačnej vedy, resp. knižničnej a informačnej vedy.

Recenzovanú publikáciu však napriek určitým otvoreným otázkam považujem za významnú udalosť v našom odbore a odporúčam ju odbornej verejnosti ako aj študentom a doktorandom v odbore knižničná a informačná veda. Verím, že sa stane dobrým základom pre diskusiu o metodologických otázkach nášho odboru.

Prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD.

¹ CHU, Heting. 2015. Research methods in library and information science: A content analysis. In: Library & Information Science Research 37 (2015), 36–41. Dostupné z: https://pdfs.semanticscholar.org/3c4e/872e41810c956c6dfccf7a89fbbc5f1d97a2.pdf

KATUŠČÁK, Dušan. DROBÍKOVÁ, Barbora et al. Teoretická východiska informační vědy: využití konceptuálního modelování v informační vědě. Vydání první. Praha: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 2018. 136 stran. ISBN 978-80-246-3716-7. Knihovna: knihovnická revue. 2018, 29(2), 86–88. ISSN 1801-3252.